
17. Kapitola-Podozrivé
Johnymu bolo jasné, že s Elle neni dačo vporiadku. V poslednom čase býva všetko čudné. Marlin chodiava dáko podozrivo moc často von, pozoruje viac Johnyho a o Elle ani nehovorím. Už aj Elle dačo tuší. Myslím, že to tuší už dlhšie. Ale čo? Čo to je? Už zasa otázka, bez odbovede. Odpoveď..pozná ju dakto? Vtedy si JOhny spomenul na posledné stretnutie s Ernestom. Posledné čo vtedy videl, bolo ako Ernest na nich hladel keď odchádzali, tak ako keby dačo tušil, dačo vedel. To je tá odpoveď! Musí ísť za Ernestom. Musia ísť za Ernestom. No najprv, najprv si dačo musí vybaviť s Elle. Musí mu povedať Pravdu.
Hneď ráno zavolal Elle.
-Dobré ráno, volám ti lebo s tebou ihneď musím hovoriť.-Naliehavo vravel Johny do telefónu.
-Zííív, jasné. OK, už spolu hovoríme.-z telefónu vyšiel ospalý Ellin hlas.
-Nie cez telefón, osobne.
-Jasné, a čoho sa to bude týkať?
-Všetkého. Všetkého čo sa tu deje.
-Johny, nezačínaj. To včera, vážne, to bola len náhoda.
-Prestaň, sama tomu neveríš, viem to.
-No dobre. Áno deje sa dačo, ale neviem o tom nič viac ako ty, Johny.
-Myslím že vieš. Aspoň to čo sa s tebou deje. A viem kdo vie toho až moc.
-Kto?
-Príď o 12:00 do parku. PLatí?
-Dobre, čo si taký unáhlený, načo si prišiel?
-Potom ti to všetko vysvetlím, pa.-Zložil.
Bol celý napätý. Mal pocit že to celé vyriešil. Teda, že Ernest je odpoveď. Musí za ním.
Išiel dole. Chcel si zobrať rožok, ale radšej zostal na schodoch. Videl že Simon a Merlin sa zasa hádajú. Zašiel za roh a počúval.
-Zasa?-počul rozhoršený Simonin hlas.
-Áno, ale sľubujem že hneď dojdem.
-To si hovoril aj na vianoce. Že prídeš o 20:00.
-Zlatko, idem len na schôdzku, zo šéfom.
-Si elektrikár. Žiadneho šéfa nemáš, prečo mi klameš?
-Je to môj zamestnávateľ. Robím mu elektriku. Chceme sa dohodnúť na cene.
-Vieš čo, choď. Ale dnes už n mňa nehovor.
-Jasné, idem. Maj sa.
Johny videl, ako sa Simon pozrel na dvere, ktorými práve Marlin vyšiel.Ešte chvíľu počkal. Potom zišiel a pozrem na Simon. Tá len povedala: Schôdzaka. So zamestnávateľom.
Johny prikývol hlavou, otočil sa a sadol si za stôl. Zjedol rožok, vybehol si pre ruksak a išiel do Parku. V tom mu dačo nehralo. Elle tam nebola. Myslel si že sa mu schovala, ale predsa neni malé decko.
Sadol si na lavičku a čakal. V tom videl ako sa blíži známa postava.
-Ča sa deje?
-Ináč ahoj. Raz neprídem skorej a dačo sa hneď musí diať?
-Áno, ty si vždy všade skorej!
-No ja neviem. Dnes nemám dobrú náladu.
-Jasné. Ok zavolal som ťa. aby sme sa porozprávali.
-Viem. O tom včerajšku?
-Aj. Ale aj o inom. Dačo sa deje Elle.
-Ja viem.
-Neni ti dačo divné?
-No v poslednom čase? Je. Môj otec sa správa čudne. Strašne čudne.
-Čože?
-No hej,stále dakam chodí.
-To myslíš vážne?
-Hej. Je na tom dačo zaujímavého? Možno to neni čudné tak ako si sa pýtal.
-Nie. práve naopak. Čo všetko sa deje?
Môj otec stále odchádza. Včera tiež bol dakde. Teraz odišiel. Stále dakam chodím. A myslím, myslím že ma...
-Viac sleduje?
-Áno. Ako to vieš?
-Presne to isté robí Marlin. A aj o tom som sa prišiel rozprávať.
-Ja už vôbec neviem, čo sa tu deje Johny.
-A to som sa ťa chcal spýtať. Čo sa deje s tebou? POvedz prosím ťa pravdu, neskrývaj ju.
-Dobre. Ale ťažko sa mi o tom hovorí. Dakedy, dakedy sa mi stane, že ako keby som robila veci rýchlo. Alebo že som úplne dakde inde. Stáva sa mi, že v noci chcem ísť na WC. No nechce sa mi vstať. Ale nakoniec zistím že som na WC a vôbec si nepamätám že by som tam išla. A ...-Elle sklesla
-To nič, ja to chápem, pokračuj.
-A napríklad keď idem sem, do parku. A som tu skorej. Zdá sa mi, ako keby, sa zrýchlil čas, také dačo. A raz sa mi stalo, že sa všetko prestalo hýbať. Stalo sa to v tedy, keď sme išli prvý raz do elektrárne. Z ničoho nič všetko zastalo. Aj ty. My...myslím si že aj ja mám schopnosť, že ...
-...si superlativ?
-Áno.-Elle bola úplne biela. Bolo vidieť že má strach, z toho čo sa deje.
-Máš schopnosť. Prečo si mi to nepovedala skorej?-Opýtal sa Johny
-Bála som sa. Bála som sa skutočnosti, sama som si to nechcela pripustiť.
-Ale namáš sa čoho báť. Ty nemôžeš vyhodiť elektriku v celom bloku, ty nemôžeš jedným bleskom roztaviť plechovku...ty...ty môžeš ovládať čas.
-My...myslím že nielan to. O tom WC...myslím, viem že to znie neuveriteľne, myslím že som sa...premiestnila či čo.
-Neuveriteľne? Čo pre mňa to slovo znamená. Premňa neni nič neuveriteľné.
-Jasné.
-A teraz už ani pre te...-Johny skamenel.
-Čo, čo sa deje?
-Neuveriteľné...
-Čo..veď si vravel že pre teba nič neni neuveriteľné.
-Mením názor, pozri tam.-Johny ukázal na kaviareň oproti parku.
-Otec?-Povedali naraz. Johny videl, ako v kaviarni sedí jeho a Ellin otec.
-Oni sa poznajú?-opýtala sa Elle.
-Asi hej. A nemyslím že je to jeho zamestnávateľ. Musíme zistiť, o čom sa bavia.
-Johny, ako to chceš?
-Prikradneme sa, a schováme sa za ten roh. Otial budeme počuť, a oni nás nebudú vidieť.
-Dobre ale opatrne.
-Poď, nepozerajú sa.
Johny a Elle rýchlo prebehli cez cestu. Tam sa chovali za odstavené auto. Popri rade zaparkovaných áut sa pomali dostali za kaviareň. Tam ju obišli a zastali za rohom.
-Potichu.-povedal JOhny a priložil prst k ústam.
-Jasné.
Pritisli sa čo najližšiea počúvali:
-Myslým že by sa mal vrátiť.-povedal Gabriel, Ellin otec.
-Načo tak skoro?-Johny spoznal hlas svojho otca Marlina.
-Môže sa nám to vytknúť s rúk.
-Čo takého? Sakra veď Thomas je zabezpečený!-povedal Marlin a snažil sa aby to znelo isto, ale neznelo to presvedčujúco.
-Thomas je nevyspitateľný. Snáď nechceš aby sa dostal von?
-Nie to nechcem. A preto chcem zostať s rodinou. Čo ak náhodov?
-Veď si s rodinou. Zatiaľ dosť.-povedal Gabriel
-Zatiaľ? Už teraz dačo tušia!
-Mylsíš že to netuším? Ale pre istotu, zavolám mu, nech sa vráti.
-Aj jemu to chceš pokaziť?
-Nie. Ak dakto tak Thomas.
-Prestaň, vieš čo ja idem domov. Porozmýšlam.-Povedal Marlin a vstal. Johny a Elle sa stiahli viac za roh, a nechápavo na seba pozreli.
-Dobre. Zajtra tu, o tom istom čase.
-Šibe ti? Simon sa už teraz somnou nerozpráva!
-Nebodaj ti to je jendo?
-Nie, nieje. Idem.-Marlin sa otočil a odišiel. Gabrial ešte dopil kávu, zaplatil a odišiel uličkou kade chodí Elle.
-O čom sa bavili?
-To neviem. Ale prídeme na to.-Povedal Johny a zahladel sa na miesto kde sedel Marlin.-Poďme domov, som zvedavý čo povie mame.-povedal a otočil sa.
-OK.
-Za Ernestom pôjdeme zajtra, dnes toho mám dosť.-Povedal Johny.
-Jasné, aj tak je už 14:48 a ja som ešte neobedovala. Tak sa maj.
-Čav. Zajtra ti zavolám.
-Dobre, maj sa.
Johny sa nevedel zbaviť myšlienok na ten rozhovor. Nechápal ho. Ale je zvedavý, či je to dačo tajné. Či povie Simon o zamestnávateľovy alebo o záhadnom Thomasovy.
Stalo sa to, čo Johny čakal. POvedal že bol zo zamstnávateľom na schôdzke v kaviarni. Johnyho to neprekvapilo. Išiel hore, lebo zbadal že Marlin naňho podozrivo pozerá. Johny však naňho mal viac podozrení. Oveľa viac.
Ke´d vyšiel hore, zobral si knihu čím odokril pritavenú plechovku, a čítal si. Neskôr išiel spať.

















ahojky na mojobm blogu je nwe článoka je tam kde mas za mna halsovat prosím hlasuj za mna a do komentiku daj kolky hlas to bol rada oplatím dakujem :)