
16. kapitola-Very superlative Christmas
Dnes sa Johny vybral do mesta, kúpiť dačo Elle. No nevedeľ čo. Tak sa prechádzal a pozeral po výkladoch. No nemyslel si, že je ten praví čo jej má kúpiť spodnú bielizeň.
Za rohom, keď odbočil zbadal obchod s maličkostami. Pomyslel si, že sa tam pôjde pozrieť, ale ako chcel vkročiť, padol mu do oka jeden obchod oproti. Obchod s hodinkami. Pomyslel si že to bude lepšie, ako dáky plyšák. Tak sa tam vybral. Otvoril dvere a tým zazvonil zvonček. Pribehol tam predavač. Bol to silnejší pán, s károvanou košelou a mini briadkou.
-Dobrý deň.
-Á, dobrý. Tak čo, prišli te kúpiť hodinky? Babke? Mame? Dedkovy? Máme tu krásne kúsky.
-Nie, prišiel som sa len pozreť, chcem nájsť darček pre kamošku.
-Pre kamarátku? Zaujímavé, v dnešnej dobe si mládeš kupuje len digitálne.
-Myslím že z tých by radosť až tak nemala. Radšej má ručičkové. Jej otec je totiž hodinár.
-Jasné, snáď dačo nájdeme. Má rada striebro, či zlato?
-Myslím, myslím že striebro.
-O áno, tu je krásny kus. Je naozaj výnimočný.
-Veď aj ona.-pomylsel si Johny
-Tak, vyberte si.
-Jasné.-Johny pristúpil k pultu. Bolo tam asi 20 hodiniek,ale jedny priam žiarili. Hneď mu bolo jasné, čo Elle dostane na vianoce. -Tieto prosím.-
-Vedel som to. Sú prekrásne, určite sa jej budú hodiť. Stoja 25€, ale keďže to kupuješ kamarátke, dám ti to za 20.
-Super, ďakujem.-Johny sa potešil, a podal mu bankovku.
-Tak, zabalím ti ich.
-Dobre.
-Pači sa. Myslím, že sa bude tešiť.-povedal predavač a usmial sa.
-To dúfam, ďakujem a dovidenia.-Johny sa otočil, otvoril dvere a vyšiel. Celú cestu rozmýšlal, či sa jej budú páčiť. Tieto myšlienky mu však prekazili Greck, Bill a Jack, ktorých stretol pri parku.
-Hej, Gray, čo už si dostal plyšíčiky? Verím že sa dnes ani do postele nenarveš kôli ním.-Johny si ich nevšímal a išiel ďalej.
Dorazil domov. Simon už pripravovala stôl síce Johny nechápal, bolo len 12:30. Všimol si že Simon a Marlin moc nekomunikujú a háďžu na seba vražedné pohľady. V poslednom čase sa viac hádajú a Johnyho otec chodí dakam preč.
-Johny, poď, sadni si ideme jesť. Bude štedrý obed.
Johny nechápal, ale sadol si. Simon mu naložila kapra a šalát. Celý "štedrý obed" nikdo nič nepovedal, takže rýchlo dojedli a vstali. Rozdali sa darčeky a Marlin sa prezliekol do monteriek, zobral si kufrík a odišiel. Keď Johny počul zatvárať dvere, vstal a podišiel k Simon. Skôr ako sa stihol opýtať, Simon povedala:
-Ide opraviť dákej rodine svetlá. Ževraj sú vianoce, že ich nemôže nechať bez svetla na šťedrý večer. Ale my bez neho môžme byť. A "večerať" o 12:50. To sú Vianoce. Ako keby im to nemohol urobiť skorej, a prísť na večeru, nie on sa vráti až o 20:00. Neverím že išiel iba tam.-Johny viac otázok nemal tak povedal len -hmm- a išiel hore prezlieť sa. V tom si spomenul na Elle. Musí jej ísť dať darček. No bál sa, že v takejto situácí to nebude zrejme najlepšie. Tak zostal doma a cez ICQ jej napísal, že dnes nepríde, a všetko jej vysvetlil.
-Ok, aj tak nemám pre teba darček. Neviem čo ti mám kúpiť. A myslel si na Ernieho? Chudák.
-Zamrzol. Jasné, ako inak.
-Nerob si srandu. Máš vlastne preňho darček?-napísala Elle.
-Nie.
-Veď ani ja.
-Nezložíme sa na dačo?-opýtal sa Johny.
-Jasné na ručný vysávač, bude sa mu hodiť.-Napísala Elle.
-Jasné ale ja mu zástrčku robiť nebudem.
-Johny, prestaň.-Johny normálne ako keby počul ten tón, akým by to povedala.
-Hej, tak ty si začala. Ručný vysávač...ako ťa to napadlo? To už šál je lepšie ako toto.
-Ja neviem. Ale mali by sme sa dohodnúť.
-Som proti?
-Johny, prestaň.
-OK, kúpime mu auto. Klúče už má. No dobre, nie...-napísal Johny lebo si vedel predstaviť Ellinú odpoveď.
-Grrr...to by stačilo klúčenku...s tebou sa vážne nedá dohodnúť.-Johnymu to nepomohlo, lebo Elle sa nedá predvídať.
-Dobre, kúpime mu...mám nápad! Podarujeme mu môj starý mobil. Budeme sa môcť hocikedy dohovoriť.
-Konečne dačo nepritiahnuté za vlasy. Ale má to háčik.
-Jasné, všetko má háčik. Tak aký?
-To potom bude len od teba.
-Tak povieme že je to kúpené spoločne. Veď ten nevidel nový mobil 20 rokov.
-Si krutý.
-No dobre, tak mu ho dáme spolu a žiadny háčik.
-No dobre. Tak mám na krku už len teba. Lenže čo ti kúpiť?
-Len ne ponožky, stavím sa že zasa dostanem 30 párov.
-Som zvedavá čo si kúpil ty mne.
-Ne to Ježiško.-odpísal Johny.
-Veď počkaj, Ježiško ťa kopne do zatku.
-A sakra.
-Čo bojíš sa ho?
-Nie už musím ísť.
-Ok, neboj, donese ti ponožky. Ale najprv ťa poriadne nakope.
-Jasné, čau.-Johny radšej skončil. Aj tak bolo už veľa hodín. Marlin už zrejme došiel domov, lebo dole počul buchnúť dvere. -Myslím že mama bude mať radosť.-Povedal si Johny pri pohlade na hodinky. Bolo 21:36. -Radšej sa budem robiť, že spím.-
Na druhý deň poobede napísal Elle že sa stretnú o 15:00 na križovatke. Napísal že pre ňu o 15:30.
Johny sa tam teda vybral. Už absolútne vôbec ho neprekvapilo, že tam Elle už stojí a mrzne.
-Čavko. Ako sa dopekla môžeš v takom snehu pohybovať? Alebo vieš čo, radšej to neriešim.
-Možno preto že som si nedala tenisky.
-Jasné, tým to bude.
-Poďme si sadnúť tam do parku.
-Hneď, len sa tam dobrodím.
-Nepotrebuješ sane?
-Ha,ha...-ironicky sa zasmial Johny a sadli si na lavičku.
-Tak, čo si dostal?
-Klasika. Ponožky, spodné prádlo, sveter a mikroskop. Ty?
-Ja? Balíček zubnej hygieny, ponožky, spodné prádlo a Mp3.
-A ešte dačo. Odomňa.
-Čo také?-s úsmevom sa spýtala Elle a otočila sa k Johnymu. Johny si z vrecka vybral balíček a podal ho Elle. Tá ho začala od radosti trhať. Otvorila škatulu a onemela.
-Sakra, tie su nádherné. Fakt neviem čo povedať, ďakujem.- so spadnutou sánkou povedala Elle a vrhla sa na Johnyho a obiela ho. Ten mal pocit že ho rozdrvý.
-Takže, môže byť?
-To nemyslíš vážne. Koľko preboha stáli?
-To sa nehovorí.
-No dobre, teraz som na rade ja. -Povedala Elle a z kabelky vybrala bylík. Johny ho taktiež rýchlo rozbalil.
-Ponožky?
-Hej. Sú vysoko kvalitné, pozri.-Chytila ich a začala naťahovať.
-Ehm, díky.
-Haha, srandu si robím. Dostala som ťa. Ale keby si videl svoj xicht.
-No tomu verím.
-Tu máš-Elle vybrala ďaľší balíček. Ten však bol v ozdobnej taške. Vybral z neho škatuľku, obalenú v baliacom papiery. Rýchlo roztrhal papier a našiel v ňom slúchadla na mobil.
-Ježiš díky, tieto som vždy chel.
-Nemáš za čo. A máš tam ešte dačo. -Povedala Elle a usmiala sa. Johny vybral z tašky plechovku Coca-Coly.
-Budeš ju potrebovať. No najprv to budeš musieť vypiť.
-No hej-zasmial sa JOhny.-Ukáž, zapnem ti ich-povedal keď videl že sa Elle trápi.
-Nastavím si na nich čas. -Pozrela na mobil-15:45.
-Super.
-No tak čo, ideme za Erniem?
-Jasné, oops ja som si to zabudol doma. Počkáš tu?
-Aj ja si zbehnem domov.
-Na čo?
-Malá potreba.
-No dobre.
-Tak stretneme sa tu o 16:10, je 15:46.-Pozrela na svoje nové hodinky.
-OK ja idem. Zatiaľ čau.-Rozlúčili sa a Johny sa v tom snehu čaptavo rozbehol domov. V tedy mu dačo zišlo na um.
-Čo s tými pon...-obrátil sa za Elle že jej dačo povie no už tam nebola. Nechápavo dobehol domov, zobral balíček s mobilom a utekal naspäť. Došiel tam, Elle ho už čakala.
-Ako do pekla si stihla..
-Je pätnásť...-Elle sa zasekla, a na tvári jej bolo vydeť zmätenie.
-Čo je?
-Na hodinkách je 15:47.
-No a...a sakra. Ukáž.-Johny sa zhrozil.
-To asi...to, uršite ako som bežala tak som nechtiac potočila kolečkom.
-Jané, určite. -povedal Johny ale bolo jasné že ani jeden tomu neverí.
-My..myslím že by sme mali ísť za Erniem. Už je..koľko je?
-Nechaj tak, ideme.-Celú cestu boli ticho, a boli bledí až splívali so snehom.
Keď videli elektráreň, boli radi. Zrýchlili tempo.
-Zdarec. Tak čo? Ako sviatkujete? Sú tieto vianoce dačím výnimočným?
-No, myslím že tieto vianoce sú veľmy výnimočné vianoce.-Povedal Johny pomaly a potom pozrel na Elle. Ernest si to zjavne všimol, keďže zostal stáť s priotvorenými perami a kukal raz na jedného, a potom na druhého.
-Neskôr ti to vysvetlíme. Prišli sme ti zaželať šťastné vianoce.-Elle prerušila to ticho.
-Jasné, díky, aj vám želám.
-A toto je od nás pre teba.-Johny podal Ernestovy balík. Ten, ako každý iný ho začal trhať. Otvotil ho a na tvár mu pristál úsmev.
-Díky.
-Takto sa môžme hoci kedy spojiť. Máš tam papier s našímy telefónnými číslami.
-Jasné. A mám kartu?
-Hej, dokonca aj kredit.-Johny sa uškrnul.
-Díkes, aj ja mám dačo pre vás.-Johny s Elle sa pozreli na seba. Bolo videť že sa zlakli že dačo ukradol. Ale potom im odľahlo.
-Tu máte každý čokoládu. Na zemy som našiel dvacku, som boháč.Ok, ale teraz mi povedzte, čo majú znamenať tie vaše "Veľmy výnimočné Vianoce"
Johny a Elle mu to vysvetlili. Na koniec už museli ísť domov. Posledné čo Johny videl, bolo ako Ernest na nich hladel keď odchádzali, tak ako keby dačo tušil, dačo vedel.

















aké dlhe XDXD
Ahojky SB_nko ako sa máš tak ešte si musíme užíť posledné 2 tždne prázdniny
no... škoda že už trbe ísť o chvílu do školy...no tak sa maj pekne hej presne ak máš čas tak poobede asi tak od 17:00 sleduj môj blog-budú súťaže
Tak sa maj PaPa!!!