
15. kapitola-Film
Začalsa ďaľší deň. Vonku sa ligotal sneh od dopadajúceho slnka. Začali sa prázdniny, čo Johny velice ocenil. Spal teda do deviatej a zobudil sa na to ako jeho mama Simon hreší na nepodarenú polievku. Mal pocit, že včera v ňom vybucho sto atomoviek a ani dnes sa necítil bohvie ako.
"Nuda ako vždy" pomyslel si po chvíľke pozeraniacez okno. Z jeho okna bolo jasne vidieť na ulicu. Na čistučkom snehu videl malé postavy ako sa prechádzajú. Mal divný pocit, taký ako keby naňho pozeral dav ludí. Obzrel sa aby sa ujistil že je to výplod jeho fantázie a ďalej pozeral von. Ludia si ozdobovali domy, stromy a stavali snehuliakov, gulovali sa a zabávali. Len on, klasika trčí doma lebo nemá sa s kým zabaviť. V tedy mu skočila na um otázka, čo práve robí Elle. Či náhodov neni dakde vonku alebo či sa tiež takto nudí.
-Neznášam obdobie pred Vianocamy. Taký zhon...ahoj Johny sadni si...- počul Johny ako schádzal chodmy.
-Jasné- povedal Johny tak deprimonvane.
-Čo je ti?- opýtala sa Simon hneď ako videla že Johnyho niečo trápi. -Nebodaj ten včerajší incident s Mikom? Nelám si hlavu, toho fagana nemám moc v láske. Ale aj tak si sa mohol trcha krotiť. A za chvíľu pôjdeme kúpiť dáke..darčeky. Zostaň doma. Dobre?-
-Hmm..jasné-Johnyho troška upokojilo že nebude mať prúser z toho čo včera urobil. Teda,našťastie jeho rodičia vedia len toľko, že mu nadával a hádal sa s ním, lebo nevedel ako by zareagovali na to, že ich syn je elektrická bomba.
Simon mu naložila ovsenú kašu. Jahny sa v nej najprv porýpal, keďže na ňu chuť moc nemal, a potom ju na silu zjedol. Podložil riad a vybehol hore, s nápadom ktorý znikol pri jedení, že si pozre dáky film. Na internete si vyhladal filmy a sťahoval až modem blikal ako svetlá na diskotéke. Stiahol si film, ktorý ho najviac zaujal-film z nadprirodzenýmy schopnosťamy. Ako tak pozeral, zistil že tam niekto má schopnosť strielať blesky. Zapápčili sa mu rôzne triky. Tak to teda išiel vyskúšať aj napriek veľkému nápisu na začiatku filmu "Toto sú len efekty! Neskúšať doma!" Mal pocit, že by sa do toho filmu hodil.
Z batoha vytiahol plechovky a postavil ich na stôl, ktorý má na pokusy. A začal. Púšťal si spomalené zábery a napodobňoval.
Skúšal rôzne triky, blesky a strealy z rôznych polôch, postavení a rôzne dvoj či troj blesky. Dačo mu išlo a dočo ne. Najviac sa trápil s trojbleskom. To mali byť tri blesky za sebou a JOhny hneď pochopil, že sú to len efekty, lebo také množstvo energie bolo potreba, že nevládal.
Nakonies boli dobré scény, ktoré si Johny musel nacvičiť. Nabitie v dlaniach a vystrelenie spoza chrbta...Ešte že jeho rodičia neboli doma, ináč si neviem predstaviť čo by robili, keby počuli ten hluk z Johnyho izby.
Po dlhom premýšlaní a márnych nácvikoch sa rozhodol, že to urobí hneď. Postavil sa do polohy známej so starej elektrárne. Nohy mierne rozkročil a ruky dal kúsok od tela. Začal sa tak sústrediť, sústrediť všetkú tu silu do jedného boda, do dlani. Mal pocit že sa zasa opakuje incident zo včera, až na to že toto je dobrovolné. Keď cítil v rukách,ktoré mu svietili ako reflektor, tú silu, snažil sa vystreliť na plechovky tak, aby si pri tom neuškvaril zadok. Ruk si dal viac za chrbát, aby dlaň dočiahla na druhú stranu chrbta, a snažil sa zamieriť. Zamieril v mysli na plechovky, a vystrelil.
-Trafil si až jednu plechocku, blahoželám Johny-povedal sám sebe a v tom si všimol že tá plechovka zmenila tvar ne neidentifikovatelný. Roztiekla sa ako sviečka. V tedy si uvedomil, že to muselo byť napätie asi desiatich elektrických stožiarov.
V tom si Johny všimne prichádzajúce auto. Čierne BMW, vylešťené, odcov miláčik. Hneď sa spamätal a hádzal plechovky do batocha. No zistil že po roztavenej plechovke zostala spálena stopa, a plechovka nešla odlepiť.
-No zbohom...do riti- pomyslel si Johny, a prvé čo ho napadlo je, že tú plechovku odtavý. Priložil ruku tesne nad ňu, a pomali do nej vrážal blesky. Keď sa začala topiť, uvedomil si že ju nemá čím zobrať. Zobral starú, plastovú tabuľku prvkou a snažilo sa ju odlepiť. No pri tej teplote sa roztopila aj ona. Nezostáva mu nič iné, ako to skúsiť rukou. Keď mu toto prišlo na um, pomyslel si že je úplný blázon. No čo mu zostáva? Má zavolať Ernesta nech tú plechovku rozpráši? Veď ako by sa Simon zatvárila, keby do domuprišiel bezdomovec a začal rozkladať plechovku? Hneď na to mu hlavou prebisklo to, že čo ak nájde jeho? Jediné na čo mohol pomyslieť je "rýchlo". Tak tedy ide na to. Ak odolá tej teplote 100 000V, odolá snáď teplotu roztaveného železa. Keď si toto pomyslel, pomyslel si o sebe ešte horšie ako to, že je blázon. Musí sa to vyriešiť inak! Prestal topiť plechovku, z ktorej zostala len kovová placka s etiketou, a rýchlo ta zamaskoval učebnicamy tal, že to železo obkolesil. Rýchlo zbehol dole, a tváril sa že je rád že prišli darčeky.
Na druhý deň stále myslel na Elle, že čo robí, či aj ona má takéto blbé nápady.
-Stavím sa že s otcom,ktorý je hodinár, opravujú hodiny.-pomyslel si Jophny pozerajúc telku, vôbec ju nevnímac.
Rozmýšlal o tom, ako je to celé čudné. Že v jednom meste bývajú dvaja so schopnosťamy. A to Wanpaol neni taký veľký. Všetko je to záhada, aj to prečo Johny, prečo Ernest. Je tu dakto ešte taký? Tieto známe otázky si asi bude klásť do konca života. A čo bude robiť zo svojou schopnosťou? Načo ju využije? A dozviesa o tom niekto iný ako Elle a Ernest? Pravdu povediac, sa ani nebude pokúšať im to dako vysvetliť, skôr to skrývať. Nebolo by ľahké žiť s tým, keď by o tom rodičia vedeli. Veď by vás nepustili ani ku telke. No snáď to bude v pohode. Možno sa s neho stane hrdina...pri tejto myšlienke sa Johny zasmial, a Marlin len nechápavo naň pozrel.
-Nič, len mi dačo prebehlo hlavou.-povedal otcovy a otočil sa. Prvé čo mu napadlo je "hneď budú Vianoce". To že to bolo od veci, nerieši.
Celý deň komunikoval čisto vo svojej hlave.
"Nuda ako vždy" pomyslel si po chvíľke pozeraniacez okno. Z jeho okna bolo jasne vidieť na ulicu. Na čistučkom snehu videl malé postavy ako sa prechádzajú. Mal divný pocit, taký ako keby naňho pozeral dav ludí. Obzrel sa aby sa ujistil že je to výplod jeho fantázie a ďalej pozeral von. Ludia si ozdobovali domy, stromy a stavali snehuliakov, gulovali sa a zabávali. Len on, klasika trčí doma lebo nemá sa s kým zabaviť. V tedy mu skočila na um otázka, čo práve robí Elle. Či náhodov neni dakde vonku alebo či sa tiež takto nudí.
-Neznášam obdobie pred Vianocamy. Taký zhon...ahoj Johny sadni si...- počul Johny ako schádzal chodmy.
-Jasné- povedal Johny tak deprimonvane.
-Čo je ti?- opýtala sa Simon hneď ako videla že Johnyho niečo trápi. -Nebodaj ten včerajší incident s Mikom? Nelám si hlavu, toho fagana nemám moc v láske. Ale aj tak si sa mohol trcha krotiť. A za chvíľu pôjdeme kúpiť dáke..darčeky. Zostaň doma. Dobre?-
-Hmm..jasné-Johnyho troška upokojilo že nebude mať prúser z toho čo včera urobil. Teda,našťastie jeho rodičia vedia len toľko, že mu nadával a hádal sa s ním, lebo nevedel ako by zareagovali na to, že ich syn je elektrická bomba.
Simon mu naložila ovsenú kašu. Jahny sa v nej najprv porýpal, keďže na ňu chuť moc nemal, a potom ju na silu zjedol. Podložil riad a vybehol hore, s nápadom ktorý znikol pri jedení, že si pozre dáky film. Na internete si vyhladal filmy a sťahoval až modem blikal ako svetlá na diskotéke. Stiahol si film, ktorý ho najviac zaujal-film z nadprirodzenýmy schopnosťamy. Ako tak pozeral, zistil že tam niekto má schopnosť strielať blesky. Zapápčili sa mu rôzne triky. Tak to teda išiel vyskúšať aj napriek veľkému nápisu na začiatku filmu "Toto sú len efekty! Neskúšať doma!" Mal pocit, že by sa do toho filmu hodil.
Z batoha vytiahol plechovky a postavil ich na stôl, ktorý má na pokusy. A začal. Púšťal si spomalené zábery a napodobňoval.
Skúšal rôzne triky, blesky a strealy z rôznych polôch, postavení a rôzne dvoj či troj blesky. Dačo mu išlo a dočo ne. Najviac sa trápil s trojbleskom. To mali byť tri blesky za sebou a JOhny hneď pochopil, že sú to len efekty, lebo také množstvo energie bolo potreba, že nevládal.
Nakonies boli dobré scény, ktoré si Johny musel nacvičiť. Nabitie v dlaniach a vystrelenie spoza chrbta...Ešte že jeho rodičia neboli doma, ináč si neviem predstaviť čo by robili, keby počuli ten hluk z Johnyho izby.
Po dlhom premýšlaní a márnych nácvikoch sa rozhodol, že to urobí hneď. Postavil sa do polohy známej so starej elektrárne. Nohy mierne rozkročil a ruky dal kúsok od tela. Začal sa tak sústrediť, sústrediť všetkú tu silu do jedného boda, do dlani. Mal pocit že sa zasa opakuje incident zo včera, až na to že toto je dobrovolné. Keď cítil v rukách,ktoré mu svietili ako reflektor, tú silu, snažil sa vystreliť na plechovky tak, aby si pri tom neuškvaril zadok. Ruk si dal viac za chrbát, aby dlaň dočiahla na druhú stranu chrbta, a snažil sa zamieriť. Zamieril v mysli na plechovky, a vystrelil.
-Trafil si až jednu plechocku, blahoželám Johny-povedal sám sebe a v tom si všimol že tá plechovka zmenila tvar ne neidentifikovatelný. Roztiekla sa ako sviečka. V tedy si uvedomil, že to muselo byť napätie asi desiatich elektrických stožiarov.
V tom si Johny všimne prichádzajúce auto. Čierne BMW, vylešťené, odcov miláčik. Hneď sa spamätal a hádzal plechovky do batocha. No zistil že po roztavenej plechovke zostala spálena stopa, a plechovka nešla odlepiť.
-No zbohom...do riti- pomyslel si Johny, a prvé čo ho napadlo je, že tú plechovku odtavý. Priložil ruku tesne nad ňu, a pomali do nej vrážal blesky. Keď sa začala topiť, uvedomil si že ju nemá čím zobrať. Zobral starú, plastovú tabuľku prvkou a snažilo sa ju odlepiť. No pri tej teplote sa roztopila aj ona. Nezostáva mu nič iné, ako to skúsiť rukou. Keď mu toto prišlo na um, pomyslel si že je úplný blázon. No čo mu zostáva? Má zavolať Ernesta nech tú plechovku rozpráši? Veď ako by sa Simon zatvárila, keby do domuprišiel bezdomovec a začal rozkladať plechovku? Hneď na to mu hlavou prebisklo to, že čo ak nájde jeho? Jediné na čo mohol pomyslieť je "rýchlo". Tak tedy ide na to. Ak odolá tej teplote 100 000V, odolá snáď teplotu roztaveného železa. Keď si toto pomyslel, pomyslel si o sebe ešte horšie ako to, že je blázon. Musí sa to vyriešiť inak! Prestal topiť plechovku, z ktorej zostala len kovová placka s etiketou, a rýchlo ta zamaskoval učebnicamy tal, že to železo obkolesil. Rýchlo zbehol dole, a tváril sa že je rád že prišli darčeky.
Na druhý deň stále myslel na Elle, že čo robí, či aj ona má takéto blbé nápady.
-Stavím sa že s otcom,ktorý je hodinár, opravujú hodiny.-pomyslel si Jophny pozerajúc telku, vôbec ju nevnímac.
Rozmýšlal o tom, ako je to celé čudné. Že v jednom meste bývajú dvaja so schopnosťamy. A to Wanpaol neni taký veľký. Všetko je to záhada, aj to prečo Johny, prečo Ernest. Je tu dakto ešte taký? Tieto známe otázky si asi bude klásť do konca života. A čo bude robiť zo svojou schopnosťou? Načo ju využije? A dozviesa o tom niekto iný ako Elle a Ernest? Pravdu povediac, sa ani nebude pokúšať im to dako vysvetliť, skôr to skrývať. Nebolo by ľahké žiť s tým, keď by o tom rodičia vedeli. Veď by vás nepustili ani ku telke. No snáď to bude v pohode. Možno sa s neho stane hrdina...pri tejto myšlienke sa Johny zasmial, a Marlin len nechápavo naň pozrel.
-Nič, len mi dačo prebehlo hlavou.-povedal otcovy a otočil sa. Prvé čo mu napadlo je "hneď budú Vianoce". To že to bolo od veci, nerieši.
Celý deň komunikoval čisto vo svojej hlave.

















Niečo pre moje eSBínk@
http://bunny-mix.blog.cz/0907/for-my-sb