14.kapitola-U tety Betaine
Elle ešte ďaľšie dva dni Johnymu vyčítala že sa správal ako malé decko. Ani Johny to nechápal, bol ako keby na práškoch. Dakedy má také obdobia.
Cez víkend išli ku tete Margaréte Betaine. Tá mala veľký dom v ktorom bývala s manželom Bobom a synom, malím neuveriteľne rozmaznaným Tibim. Ten bol malý, tlstý s krátkymy blond vlasmy, ktoré mal upravené na ježka, teda tak to malo vyzerať. Mal asi 12 rokov, no správal sa a vyzeral na 9.
Johnyho rodičia klábosili s rodičmi Tibiho, takže sa Johny musel s ním hrať PlayStation. Mal samé nudné hry, takže nechával Tibiho vyhrávať.
Najprv hrali autá, potom strielačky a vesmírne závody.V duchu si opakoval že už neh idú domov. Radšej by doma strielal blesky do radiátora ako v hre do mimozemšťanou.
-Si slabý-povedal Tibi počas hrania.
-Nechávam ťa vyhrávať-odfrkol mu Johny
-Nie nevieš to hrať, si slbý.-
-No zbohom...buď ticho, nechávam ťa vyhrávať lebo je to nuda,chápeš?-Johny svojho bratranca nenávidel odjakživa.
-Nie, nevieš ani zabiť tú najprimitívnejšiu príšeru. Ja mám skóre 11456 a ty len 1234. Dokonca i ten slimák ťa zabil.
-Je to nuda a drž hubu malý.
-Ja som malý?
-Nevyskakuj!
-Tak som malý?
-Áno si malý...a neštvi ma a hraj tú poonďatú hru.
-Tá hra je super, nevidíš čo tam dokážem?
-Keby si dačo dokázal aj v skutočnosti!
-A ty? Čo si ty v živote dokázal? Nič, ani slimáka neporazíš. Ja dokážem v zabiť aj samodtného diabla pomocou ohňa. A ty čo? Nevieš nič! Kockatá hlava!
-Ja žijem v reálnom svete a ne v hre!
-A čo ti reálny svet dá? Môžeš tam chŕliť oheň, lietať alebo vysoko skákať?
-Napríklad strielať blesky...-Johnmy sa strhol. Ten malí fagan ho tak vytočil až sa neovládol a povedal...o superlative.
-Strielať blesky?-Tibi zvraštil tú jeho tučnú tvár -To iste-
-Áno- Johny už nebude vyvrácať čo povedal, aj tak to nepochopí.
-Iste...a zabil ťa gomár, ja som si s ním poradil ľavou zadnou a aj by som v skutočnosti. Ty by si to nespravil ani v hre, veď pozri, máš posledný život.
-Veď aj ty tučko...-
-Prestaň mi hovoriť tučko!-
-Ináč čo? Zabiješ ma s lejzerovou zbraňou na mimozemšťanou?-
-Ak ne tak ty by si mi už len dačo spravil-
-Tomu ver- Johny bol už vytočený a naberal sebaistotu.
-A čo by si mi spravil?-
-Uškvaril ťa na kosť, vyžral s teba mäso a tuk použil ako ústnu vodu.-
-Ty nedokážeš nič. Si len chudák ktorý nič nedosiahol. Nemáš ani len tušenia čo je to boj, čo je to byť hrdina.-
-Čuč- JOhny vybuchol. Vrhol sa na Tibiho no ten uskočil a rýchlo utekal dole schodmy. Johny z hlboka dýchal. Znova si v hlave premietol hádku, a to v ňom vyvolalo ešte večší hnev. Zrazu cítil ako keby mu horeli ruky, celý horel. Tieklo z neho a keď sa pozrel na ruky videl že mu žiaria. Nevedel sa ovládať, teraz nevie ovládať toto. V hlave ešte stále počeul slová " Si len chudák ... nič nedosiahol... ani len tušenia čo je to boj, čo je to byť hrdina" Mal pocit že vybuchne. Nevedel to ovládať. Takéto silné blesky ešte nevytvoril. Okolo dlaní mal veľké žiarivé blesky, ktoré obmotali jeho zápästie. Cítil že v rukách má asi 10 000V a že ak sa neovládne tak pri najlepšom nechá zhoreť celý dom.
Stalo sa to, čoho sa Johny ešte väčšmi obával. Počul dupod na schodoch. Celý horel, potil sa a dupot sa mu ozýval v ušiach. Snažil sa prestať. Všetko závisí od jeho psychiky, od pocitou...musí sa upokojiť, ale rýchlo. Cez presklenné dvere videl prichádzajúcu postavu. Sústredil sa, musí to zastaviť skôr než...privrel oči a snažil sa. V tom sa dvere otvoril, otvoril oči a ...dokázal to! Bola to upratovačka, ktorá našťastie niesla prádlo takže nevidela Johnyho ako sa mu podarilo rýchlo prestať. Len sa naňho divne pozrela. Johny si až potom uvedomil že pozerá na jeho mokré čelo.
-V pohode?-spýtala sa upratovačka pričom nadvihla obočie.
-Jasné len...len je tu trocha teplo.-rýchlo Johny povedal prvú lož čo ho napadla. Upratovačka pozrela naňho, pochybovačne zvraštila tvár a odyšla do druhej miestnosti. Johny si uvedomil že stojí, tak klesol na sedačku a vydýchol si. Zvládol to...nech to bolo čokoľvek...
Zvyšok dňa sa vyhýbal Tiborovy, ak sa náhodou stretli ich pohľady, zatváril sa zúrivo takže Tibor obrátil pohlad skôr. Iste sa vyžaloval svojej mame lebo naňho všetci zlovestne pozerali. Neboli tam dlho a išli domou.
Doma sa vyhýbal kontaktu s rodičmy,aby im to nemusel vysvetlovať a ponáhlal sa umyť sa, lebo bol naozaj dosť spotený.
Cez víkend išli ku tete Margaréte Betaine. Tá mala veľký dom v ktorom bývala s manželom Bobom a synom, malím neuveriteľne rozmaznaným Tibim. Ten bol malý, tlstý s krátkymy blond vlasmy, ktoré mal upravené na ježka, teda tak to malo vyzerať. Mal asi 12 rokov, no správal sa a vyzeral na 9.
Johnyho rodičia klábosili s rodičmi Tibiho, takže sa Johny musel s ním hrať PlayStation. Mal samé nudné hry, takže nechával Tibiho vyhrávať.
Najprv hrali autá, potom strielačky a vesmírne závody.V duchu si opakoval že už neh idú domov. Radšej by doma strielal blesky do radiátora ako v hre do mimozemšťanou.
-Si slabý-povedal Tibi počas hrania.
-Nechávam ťa vyhrávať-odfrkol mu Johny
-Nie nevieš to hrať, si slbý.-
-No zbohom...buď ticho, nechávam ťa vyhrávať lebo je to nuda,chápeš?-Johny svojho bratranca nenávidel odjakživa.
-Nie, nevieš ani zabiť tú najprimitívnejšiu príšeru. Ja mám skóre 11456 a ty len 1234. Dokonca i ten slimák ťa zabil.
-Je to nuda a drž hubu malý.
-Ja som malý?
-Nevyskakuj!
-Tak som malý?
-Áno si malý...a neštvi ma a hraj tú poonďatú hru.
-Tá hra je super, nevidíš čo tam dokážem?
-Keby si dačo dokázal aj v skutočnosti!
-A ty? Čo si ty v živote dokázal? Nič, ani slimáka neporazíš. Ja dokážem v zabiť aj samodtného diabla pomocou ohňa. A ty čo? Nevieš nič! Kockatá hlava!
-Ja žijem v reálnom svete a ne v hre!
-A čo ti reálny svet dá? Môžeš tam chŕliť oheň, lietať alebo vysoko skákať?
-Napríklad strielať blesky...-Johnmy sa strhol. Ten malí fagan ho tak vytočil až sa neovládol a povedal...o superlative.
-Strielať blesky?-Tibi zvraštil tú jeho tučnú tvár -To iste-
-Áno- Johny už nebude vyvrácať čo povedal, aj tak to nepochopí.
-Iste...a zabil ťa gomár, ja som si s ním poradil ľavou zadnou a aj by som v skutočnosti. Ty by si to nespravil ani v hre, veď pozri, máš posledný život.
-Veď aj ty tučko...-
-Prestaň mi hovoriť tučko!-
-Ináč čo? Zabiješ ma s lejzerovou zbraňou na mimozemšťanou?-
-Ak ne tak ty by si mi už len dačo spravil-
-Tomu ver- Johny bol už vytočený a naberal sebaistotu.
-A čo by si mi spravil?-
-Uškvaril ťa na kosť, vyžral s teba mäso a tuk použil ako ústnu vodu.-
-Ty nedokážeš nič. Si len chudák ktorý nič nedosiahol. Nemáš ani len tušenia čo je to boj, čo je to byť hrdina.-
-Čuč- JOhny vybuchol. Vrhol sa na Tibiho no ten uskočil a rýchlo utekal dole schodmy. Johny z hlboka dýchal. Znova si v hlave premietol hádku, a to v ňom vyvolalo ešte večší hnev. Zrazu cítil ako keby mu horeli ruky, celý horel. Tieklo z neho a keď sa pozrel na ruky videl že mu žiaria. Nevedel sa ovládať, teraz nevie ovládať toto. V hlave ešte stále počeul slová " Si len chudák ... nič nedosiahol... ani len tušenia čo je to boj, čo je to byť hrdina" Mal pocit že vybuchne. Nevedel to ovládať. Takéto silné blesky ešte nevytvoril. Okolo dlaní mal veľké žiarivé blesky, ktoré obmotali jeho zápästie. Cítil že v rukách má asi 10 000V a že ak sa neovládne tak pri najlepšom nechá zhoreť celý dom.
Stalo sa to, čoho sa Johny ešte väčšmi obával. Počul dupod na schodoch. Celý horel, potil sa a dupot sa mu ozýval v ušiach. Snažil sa prestať. Všetko závisí od jeho psychiky, od pocitou...musí sa upokojiť, ale rýchlo. Cez presklenné dvere videl prichádzajúcu postavu. Sústredil sa, musí to zastaviť skôr než...privrel oči a snažil sa. V tom sa dvere otvoril, otvoril oči a ...dokázal to! Bola to upratovačka, ktorá našťastie niesla prádlo takže nevidela Johnyho ako sa mu podarilo rýchlo prestať. Len sa naňho divne pozrela. Johny si až potom uvedomil že pozerá na jeho mokré čelo.
-V pohode?-spýtala sa upratovačka pričom nadvihla obočie.
-Jasné len...len je tu trocha teplo.-rýchlo Johny povedal prvú lož čo ho napadla. Upratovačka pozrela naňho, pochybovačne zvraštila tvár a odyšla do druhej miestnosti. Johny si uvedomil že stojí, tak klesol na sedačku a vydýchol si. Zvládol to...nech to bolo čokoľvek...
Zvyšok dňa sa vyhýbal Tiborovy, ak sa náhodou stretli ich pohľady, zatváril sa zúrivo takže Tibor obrátil pohlad skôr. Iste sa vyžaloval svojej mame lebo naňho všetci zlovestne pozerali. Neboli tam dlho a išli domou.
Doma sa vyhýbal kontaktu s rodičmy,aby im to nemusel vysvetlovať a ponáhlal sa umyť sa, lebo bol naozaj dosť spotený.


















jééé to je supeeer jaké blesky