Mľuchtík mi dnes, bohu žial zomrel.
Už v noci strašne pišťal, a ja som sa bála čo mu je. Dnes ako náhle som prišla zo školy tak som ako vždy šla pozdraviť škrečky. Bohu žial som ho našla mŕtveho. Pri pomyslení na to, že už nikdy neuvidím ako spolu s Špľuchtíkom robia všetko naraz, že už nikdy ho nepohladkám, už nikdy si ho nevifotím a už nikdy si ho nepodržím, tak mi do očí zasa a zasa vyhŕknu slzy.
Bol to škrečok jedinečný, pekný a milý.
Keď ste sa pozreli do klietky, tak ste si pomysleli že s Špľuchtíkom sú ako cez kopírku. Skrátka, všetko ale VŠETKO robili rovnako, rovnako sa hýbali, rovnako rúškovali a dokonca aj naraz kolečkovali. Boli ako siamské dvojčatá. Špľuchtík teraz sedí v klietke sám, a čaká kedy sa Mľuchtík vráti, no bohužal sa nevráti, NIKDY.
Pochovala som ho, medzi ostatných, s kitičkou kvetou a so slovami ,,budeš mi chýbať"
Neviem prečo zomrel, ale bol mladý, veľmi mladý...



















ahojik ..:_ tak to mi je strašne lúto a kolko vlatne mal rokov?