5. kapitola-Ernest Spart
-Musíš sa sústrediť!- ozval sa hrubý hlas spoza jeho chrbta... Johny sa strhol. Otočil sa, a zaním stál neznámy muž. Bol neupravený, ako aj dlhé strapaté vlasy, dlhú bustú bradu a dotrhané šaty. Mal krvou podliate oči a krivý noc.
-Kdo...kdo si?- spýtali sa Johny s Elle naraz, pričom Elle odstupovala pomali k Johnymu.
-Som jeden z vás- povedal pokojne, hrubým hlasom.
-A-akože z nás? Poznáme sa?- spýtal sa Johny podozrilo, pričom sa Elle za jeho chrbtom triasla.
-Nie, nepoznáme sa, ale ako vidím máme toho dosť spoločného, a hovoril som že sa máš sústrediť.- povedal neznámy človek pričom kívol hlavou smerom na plechovky.
-Sústrediť na čo? A kdo vlastne ste?- rýchlo sa opýtal Johny.
-Som Ernest Spart- miestny, teda mimomiestny bezdomovec.- povedal Ernest pričom sa zatváril dosť lahostajne.
-A odkiaľ vy viete že sme tu a čo robíme?- podozrivo hľadeť Johny na Ernesta
-Bývam tu.- povedal Ernest a roztiahol ruky -už päť rokov- dokončil.
-A ako ste to ymsleli že sa mám sústrediť? Na čo?- vrátil sa Johny k tejto téme.
-Musíš sa sústrediť an niečo čo ťa naštvalo. Ničo čo ťa doteraz štve a neskôr to pôjde samo od seba.-veľmi isto povedal Ernest.
-Odkiaľ to všetko viete?- čudoval sa Johny, pričom pustil Elle, ktorá sa už netriasla od strachu, ale od nervou odkiaľ to Ernest vie.
-Ako som hovoril, som jeden z vás. Viem čo hovorím, viem čo prežívaš.- tým istým tónom ako pretým povedal Ernest.
-Naozaj? Vy viete čo sa somnou deje? Povedzte mi to!- nervózne a hlasno povedal Johny.
-Počkaj, počkaj, nebudz taký nedočkavý. Stačí povedať prosím. - povedal Ernest s trocha provokatývnim hlasom.
-Prosím!- ozvala sa Elle a pozrela na Johnyho, ktorý bol prekvapéný žen sa ozvala.
-Ee...-aj Ernesta to prekvapilo, lebo Elle skoro nevnímal- dobre...tak všetko poporiadku.-začal Ernest. -Takýchto ľudí ako ty je viac, zhodov náhod medzi ne patrím aj ja. Sú to rôzne dary, nie len elektrika ale aj iné. Napríklad ten najhorší dar, ak sa to tak v tomto prípade dá nazvať, je ovládanie smrti. -dosť zúfalo povedal Ernest.
-A vy??? Prečo nemáte domov, aký máte vy tend dar?-netrpezlivo sa spytoval Johny.
-Hovorím všetko pekne poporiadku. Ja som mal rodinu a ženu. No zrazu sa umňa začali zjavovať divné javy. Čoho som sa chitil, to sa buď rozpadlo na prach alebo sa to inak pokazilo. Žena ma zo začiatku brala ako trdlo ale potom ju to štvalo. Vyhodila ma z domu. Mal som auto, no to sa premenilo na prach len čo som doň sadol.Vždy keď som bol naštvaný alebo zúfalí tak som dačo pokazil. Potom som zistil, že to viem robiť aj na ďiaľku. Čo myslíte, prečo je tu toľko prachu?-
-To ste vy ten prach...ale to je jedno.Naučili ste sa to ovládať? Ak áno ako? Naučíte ma to?
-Počkaj, počkaj nie tak zrýchla. Časom, ako som hovoril, to príde samo. Aj ja som na to prišiel sám, aj ty na to prídeš. No najprv by si o nás dačo mal vedeť!- Ernest sa snažil na poslednú vetu dať dôraz.
-Čo všetko?- Johny až tak bo, nervózny že mu pulzovala žial na spánku.
-Napríklad to, že je nás málo. Nazývajú nás Superlative. A teraz to najdôležitejšie-máme zostať v utajení!- dosť vážne dokončil Ernest
-A prečo?- nechápavo sa spýtal Johyny. Byť výnimočný, byť superlative je zbytočné ak nik o ňom nevie.
-Lebo by na nás robili pokusy. Zavreli by nás ako zvery, ako pokusné krysy!- znepokojene , pomali už kričal Ernest.
-Aha- pochopil Johny. To ho nenapadlo. No aj tak, veď aj oni majú práva. Prečo by ich zatvárali? -A čo je naším poslaním?- spýtal sa vzrušene Johny.
-Na to prídeš sám chlapče, na to prídeš sám...-potichu poznamenal Ernest.
-Ale ako? Čo mám dovtedy robyť? Opekať bleskamy kurčatá?- Johny ako inak mal nervy.
-Napríklad- usmial sa Ernest. -no najprv ako to budeš využívať vo svôj prospech sa to nauč ovládať. Chceš teraz?- spýtal sa Ernest
Jasné! Ideme na to?- toto Johnyho rozveselilo. Nie je sám. BUde ho učiť dakto, kto stým má skúsenosti. Super!


















ahoj mas super blog koukni na ten muj diky