4. kapitola-ovládanie
Do víkendu zostávalo len necelé 3 dni. V škole sa cez prestávku dohadovali o víkende, o potrebných veciach a hlavne o tom čo má robiť. V piatok si zbalil veci do ruksaku- plechovky, gumené rukavice... Bol večer a Johny už celý nervózny rozmýšlal, ako to spraví.
Ako? To netuší, ale musí na to prísť! Išiel spať čo najskôr, aby to čakanie mal za sebou. Ráno vstal už o siedmej. Rýchlo si do ruksaku pribalil jedlo a pitie, ocovy potajomky zobral káble a batérie, a išiel na počítač. Tam si už písal s Elle.
-Si pripravený?- zobrazilo sa na obrazovke.
-Hej. No neviem ako to dokážeme...- Johny odpísal, no našťastie pri písaní neni počuť jeho teraz nenájdejný hlas.
-To ti vysvetlím tam aby si náhodov neskúsil dako prerábať plán, :) - odpísala.
-No hej..., vieš čo budú dve...ideme???- Johny sa konečne prebral.
-Hej tak sa stretneme na križovatke pri parku, papa.- odpísala Elle a v tom sa ozval signál že je offline. Johny vztal, prezliekol sa do viac športového oblečenia- modré kraťase a biele krátke tričko. Zobral batoch a rozbehol sa dole schodmi.
-Ahoj mami, už idem- zrýchlosti povedal Johny.
-Á, a kam to vlastne ideš?- jeho mama Simon sa snažila z neho dačo vytĺcť.
-Idem...s Elle...ku spolužiakovy zhotoviť dáky pokus...nič nezvyčajného.- zaklamal Johny, pričom sa priblblo usmieval. Simon prižmúrila oči,
-no...tak choď. A neže ti dáka chemikália vybuchne!- kričala Simon na Johnyho, ktorý si jej nevšímal a už vychádzal z dvora. Bežal čo najrýchlejšie, ako inak, až dobehol na križovatku pred parkom. Tam už čakala Elle, z červeným batohom na chrbte.
-Kde trčíš? Ja som vždy všade asi o 10 min. skorej- opýtala sa Elle, a bolo v jej hlase počuť malý výsmech.
-Rodičia sa vypytovali, keby dačo sme u spolužiaka a robíme pokus, jasné?- Johny sa chcel spýtať vážne, no moc mu to nevyšlo.
-Heh, ty klamár, no tentoraz máš pravdu. Určite by neuverili že ideme, teda ty, nacvičovať ovládanie elektriky.- veselo ale zároveň mierne vážne povedala Elle.
-Tak ideme? Už som nabitý až po zuby, he- netrpezlivo a veselo poznamenal Johny.
-Hej, ideme- Elle vykročila ako prvá. Prešli po hlavnej ceste na koniec Wanpaulu a zabočili na pole. Na konci pola a na kraji malého lesíka stála stará budova. Nebola dáko extrémne veľká, mala len jedno poschodie. Bola bežovej farby ktorá už opadávala, v predu boli veľké železné dvere ktoré boli strašne zhrdzavené a priotvorené.
-Čaká nás- povedala Elle a podišla k dverám. Otvorila ich. V nútri bola tma, lebo staré okná boli zatlčené doskamy. Spomedzi škár medzi doskami prenikalo jasné svetlo, ktoré odhaľovalo aspoň kúsky zeme. Elle pomali poslepiačky hladala na stene dakde vypínač. Rukamy prechádzala po stene, a zrazu jej ruky dačo zachytili. Zmačkla to a celá miestnosť sa odhlalila. Bolo to iné ako by si človek predstavoval. Všade boli transformátory, vypínače, káble a gombíky. V strede bola malá kabínka. kde asi sedával šéf.
-Začneme. Ale najprv si nájdeme vhodné miesto, vieš musíme mať priestor.- začala Elle zo zeme odsúvať káble, škróby a bordel. Na starú debnu položila plechovky, z ktorých neskôr postavila piramídu. Johny zatiaľ odhadzoval bordel, odháňal myši a potkany a celý sa od nervou triasol.
-Môžme, no najskôr ti to vysvetlím. Mier na plechovky, prosím ťa ni na mňa, a snaž sa ako keby vystreliť.- mudrovala Elle, pričom ukazovala raz na Johnyho, raz na plechovky a inokedy napodobňovala strielanie bleskov.
-No ale je vtom háčik. Ja som el veci zelektrizoval, nestrieľal som blesky. Myslím že to nepôjde, najprv by som mal skúsiť...- Elle mu skočila do reči- ale no tak! elektrika môže prechádzať aj vzduchom, nie len v priamom kontakte. A tak vlastne vznikajú blsky.-snažila sa mu vysvetliť Elle.
-Dobre, skúsim to.- Johny zaujal postoj, no vyzeral ako pokakaný- čomám robiť?- dodatočne sa spýtal.
-Len sa snaž. A skús tak vystrliť rukov.- ukazovala Elle, no vyzeralo to -Ako Spiderman.- Elle dokončila.
-OK, ako spiderman, super...- pochyboval Johny. Zasa zaujal ten ,,postoj" , stiskol pery a vystrelil rukov. Nič sa nestalo.
-To nič, na prvý raz to nejde- kričala Elle, pozorujúc ho radšej v väčšej vzdialenosti.
-Dobre, no len sa zosmieštňujem- poníživo povedal Johny.
-A pred kým? mNe sa to nezdá smiešne- zakričala Elle- iba komické- dodala tak, aby ju Johny nepočul.
-No...idem na to.- zasa to skúsil, no nič. Zasa a nič. Tak to skúšal mnoho krát.
-Musíš sa sústrediť!- ozval sa hrubý hlas spoza jeho chrbta...

















uff ešte že žartuje inak vajce máš na monkva blogu ..url je:
http://monkva.blog.cz./0904/vajicko-na-vajcoparty
inak si sa sekla v nadpise XD