
1. kapitola - Búrka
Bol obyčajný letný deň. Slnko svietilo, vtáky spievali a pofukoval jemný vánok. Na miestnom ihrisku vo Wanpaule sa hrali deti. Všetci sa bláznili, smiali a zabávali, kým chlapec na kraji ihriska, sám, sa len prizeral. Mal tmavo čierne vlasy, oválnu hlavu a hnedé oči. Uši mu vytŕčali spoza šiltovky, ktorú mal na hlave. Hlavu mal podopretú rukami, a hľadel, ako sa ostatný zabávajú, len on nie. V hlave mu prúdili myšlienky, ako by bolo dobré, keby stál za pozornosť, bol slávny a vínimočný. Čím viac na to myslel, tým viac mal pocit že je nikto. Sám ani nevie, kto je. Vie akurát že sa volá Johny Gray, že má matku Simon, ktorá sa zaoberá psychológiov a otca Merlina, ktorý pracuje ako miestny elektrikár. V tom ako chalan Tom Ubern na ihrisku hodil kôš, prišli k Johnymu, traja, zjavne namyslený chalani. Jeden bol vysoký bloňďák, druhý strednej výšky (no z jeho chôdze bolo zjavne vidieť že chcel byť vyššie) s rovnými, nagélovanýmy hnedýmy vlasmy a tretí chalan s ulízanýmy vlasmy, ktorých farbu bolo ťažko určiť, lebo boli už asi päďdesiat krát nafarbené. Všetci boli oblečený do čienej, okrem toho strednej výšky, ktorému svietili bledomodré ponožky. Ten ako prvý prehovoril:
-Júúúj, tak tu je ten, čo sa pokúsil o sebevraždu , hehe. Nebolo to tak Jack?
Jack, ten najmenší sa strhol, lebo ho prerušil v hryzení nechtov:
- ehmm...jaj no...HEJ...tak to je!
Johny sa snažil si ich nevšímať, pozrel k zemi aby sa vyhol ich pohladom, no tam mu zas do očí svietili bledomodré ponožky.
-O čom to hovoríte???- ozval sa Johny napokon.
- Tak ako vysvetlíš, to že si strčil prsty do zástrčky??? heh!-ozval sa ten najväčší, dosť povíšeneckým tónom.
-To nieje pravda!!!- bránil sa Johny, no zjavne to hovoril do vetra.
-Chceš tvrdiť ako minule, že si zničoho nič omdlel a celý sa takto tr-r-r-ia-s-ol???-ozval sa prostredný, pričom napodopňoval dačo, čo vyzeralo ako epileptický záchvat a vydával zvuky ako pokazený fén.
-Áno, viem že to znie divne ale...
-Počul si ho Greck? -prerušil ho Jack.
-Hej, myslí si že je nabitý elektrinov, -poznamenal prostredný. Ostatný sa začali smiať, no bolo vidieť že len pre efekt,-no mal by vedeť že s nami by si sa nemal zahrávať. Jack, Bill- čo si o tom myslíte???
-Brainerská pravda!- ozval sa najvyšší-Bill.
Johny však poznal pravdu. V šatni ho chitil dáky elektrický šok. Doteraz nevie čo to bolo. Boli to oni? Chceli ho zosmieštniť, aby sa sním už naozaj nikto nebavil? Závidia mu že sa kamaráti s Elle?
-Viete čo, ja už idem, myslite si čo chcete, povedal Johny a vstal, -ale Elle nedostanete-doplnil tak,aby ho nikto nepočul.
-Hohohóó, kam-že, kam? Došli ti batérie? musíš dobiť elektrinu? Si nemysli že sa nás zbavíš, no teraz dačo musíme vybaviť, máš šťastie!- povedala Bill.
Johny si nemyslel že je v tom šťastie, ale skôr v tom že išla Tracy Boodová, dievča ktoré sa Bill snažil ,,uloviť". Johny vstal, a myslel len najedno- čo majú za lubom???
Kráčal po ulici domov. Vietor sa už zdvíhal, chýlilo sa k búrke. Šiltovku by mu už odfúklo, keby sa nezachitila o jeho odstávajúce uši. Vošiel do dvora ohradením živým plotom. Dom ktorý v ňom stál, bol malý, omietka už opadávala, kedže jeho rodičia moc nezarábajú- je tu málo bláznov ktorých by jeho mama Simon vyšetrila ale keďže je tu vela závistlákov na elektronike, čím vyrazia poistky, majú z čoho žiť.
Otvoril dvere, a tam ho už čakala jeho mama Simon. Mala hnedé, dlhé vlnité vlasy a na nose mala okuliare. Prichystala mu teplú večeru, ktorú rýchlo zjedol a vybehol po drevených, čiestočne deravých schodoch hore do svojej izby. Tá bola malá, útulná, s jedným oknom, za ktorým sa blískalo. Blisklo sa a svetlo blesku odhalilo veci na poličke, stole i na zemy. Na skrini a v poličke boli naukladané knihy, glóbusy a modely molekúl. Na zemi sa povalovali ponožky, knihy a gumené rukavice. Na kraji bola malá posteľ, dosť preplnená knihami a zošitmi, spodného prádla a postelnej bielizne. Vedľa postele, pod oknom stál drevený stôl, prehíňajúci sa ťarchov bordelu na ňom. Johny zapol svetlo, podišel k posteli, povihadzoval všetky zbytočnosti, a lahol si na poslteľ. Hladeľ na strop rozmýšlajúc, čosa deje. Zadrielal, no zrazu sa ozvalo veľké TRESK!
Strhol sa, vyskočil s postele a zbadal že nedaleko domu udrel blesk. Bola búrka. On, však nemal žiadny zlý pocit, ba naopak. Cítil sa skvele, čo je v jeho prípade nezvyčajné. Chvíľku pozorozal blesky. Potom, keď chcel odísť a ísť spať, tak zistil, že ho tá búrka láka. Mal taký pocit, že všetko po čom túžil, po sláve, pozornosti, stojí pred ním. Zrazu sa zablísklo, vyhodilo poistky, vyplo svetlo a Johny sa spamätal. Čo to bolo? Čo spôsobilo ten pocit, pocit moci? Bol však takl unavený, že sa prezliekol do pižama a vliezoldo postele. Až kým nezaspal, myslel len na jedno, čo to bolo?
Na druhý deň, vstávanie nebolo príjemné, lebo zaspal plus ho bordel na zemi zdržoval. Zišiel dole schodmi do malej kuchyne, najedol sa, vzal si tašku a išiel do školi. Vo dvore videl otca ako opravuje poistky. Jeho otec mal čierne vlasy učesané do zadu, oválnu hlavu a hnedé oči. Vyzeral mlado, až na kruhy pod očami (asi sa počas búrky nevyspal).
V škole sa snažil nevšímať si a vyhýbať sa Jackovy, Grekovy a Billovy, ktorý pri každom stretnutí s ním napodobňovali
človeka zasiahnutého elektrikou.
-Ahoj Johny!- ozvalo spoza jeho chrbta. Obzrel sa a za sebou videl dievča s blond vlasmy, modrími očami a peknou milou tvárov.
-Ahoj Elle, ako???- odzdravil sa naspäť.
-No, včera sme z rodičmi boli v múzeu. Vieš o tom že dinosaury boli vysoký až 8m?
-Nie, teda už hej. Vieš ja som na fyziku a chémiu.
-No jasné,he... a ako bolo včera? -spýtala sa Elle, pričom si sadla do lavice k Johnymu.
-Hmm...vieš nedajú mi pokoj...-priznal sa Johny.
-Zasa s tým začínajú? Ináč chcem, aby si vedel že ja ti verím! -povedala rázne Elle
-Dík, ale sama vieš že je to nemožné! Elektrické napätie nevzniká len tak, iba ak-- prišiel učiteľ.
Po hodine fyziky, nasledoval Slovenský Jazyk a takto sa hodiny míňali až nezazvonilo na koniec vyučovania...
-Vieš, mám taký pocit, že si výnimočný...-horko ťažko vyslovila Elle. Johny mal zvláštny pocit, toto túžil počuť, no nie od nej...
-Ja neviem, podľa mňa...asi som sa naozaj dotkol tej zástrčky...Nechtiac!!! dokončil rýchlo keď videl ako sa Elle zatvárila.
-Možno, ale takýchto záhad je viac. Napríklad ako ma koplo tvoje pero, ako sa mi postavili vlasy dupkom keď som sa k tebe priblížila, keď...
-Znie to divne. A naviše je to neuveritelné, veď ako som mohol naštartovať ventilátor bez toho, aby bol zapojený do elektriky?
-To je divné, ale je to fakt. Mne sa zdá neuveriteľné že som dostala autogram od Pussycat Dolls...ale toto je záhadné! V tom dačo musí byť! A nebuc taký pesimista...
-No dobre, možno v tom dačo je, možno som vínimočný...- pri týchto slovách skamenel. On a vínimočný? Nie, to nie, ale ako prianie je to skvelé...
-Dobre, ja už musím ísť, ešte musím spraviť referát z fyziky. Papa!
-Ahoj- rozlúčil sa Johny s Elle.
-Nemal som si to želať- myslel si cestou domov. -Možno by to bolo lepšie ako predtým, byť nikto. Byť sám sebou a nie elektrickou zásuvkou.-
Doma si napísal úlohy a keďže vonku nemal čo robiť išiel na počítač. Nasadil si gumené rukyvice a zmačkol gombík na PC.
Ten sa zapol, a Johny bol rád, že ho to nekoplo, alebo skôr že Johny nekopol počítač.
Asi pred rokom si založil vlastnú internetovú stránku o fyzike a chémii. Počas hrania na počítači robil pokusy, ktoré tam hneď písal. No žiadny pokus ani vzorec nevisvetloval čo sa deje....

















wow to je super!!!to akoby som čítala nejaký román od nejakej známej spisovatellky!!! si super!!!a bavi ma to uz nech je pokracovanie
a čo bude? on je akože vynimočny ako heroes?