INFO o škrečkoch

20. dubna 2008 v 17:43 | Kvakva |  Škrečok

ŠKREČOK POLNÝ

Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35 cm a aj s jeho váhou 200-500 gramov o ňom môžeme povedať, že patrí medzi najväčšie hlodavce. Charakteristické je preň pestré sfarbenie.
Koncom augusta upadajú divo žijúce škrečky do zimného spánku, ktorý je však prerušovaný, aby sa mohli najesť zo svojich zásob. Napriek nim však škrečok cez zimu stráca asi tretinu svojej celkovej hmotnosti.
Samičke sa rodí 4 - 12 mláďat, no tento počet veľmi rýchlo klesá. Aj preto je škrečok poľný vyhlásený za chránený druh

ŠKREČOK ZLATÝ/SÝRSKY

(Mesocricetus auratus)

V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo je menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe.
Opis škrečka zlatého/sýrskeho
Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín:
FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá,
krémová, biela, čierna,...
DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká
saténová, bezsrstý škrečok
VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý,
biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na
bruchu

ŠKREČOK DŽUNGÁRSKY

(Phodopus sungorus sungorus)

Škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť tento hlodavec veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. Vďaka jeho 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého. Sú to približne 2 - 3 roky.
Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom. Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé, no už na 10. deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je potrebná.

ŠKREČOK ROBOROVSKÉHO

(Phodopus roborovskii)

Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungarskému v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5 - 10 mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko. Veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. V zime mu srsť bledne. Žije v Mongolsku, Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v severnej Číne. Vyhýba sa vegetácii so súvislým porastom. Vyhrabáva si diery hlboké 500 - 1000 mm, ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou. Dožíva sa okolo 2 rokov. Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti. Mohlo by sa stať, že sa vám vyšmykne a spadne z väčšej výšky, čo môže spôsobiť jeho zranenie, či dokonca smrť.

ŠKREČOK ČÍNSKY

(Cricetulus griseus)

Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8 - 12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25 - 106 mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého 2 - 3,5 roka. Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva z jednoduchých dierach. Živí sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu.

ŠKEČOK CAMPBELLOV

(Phodopus sungorus campbelli)
Je to východný poddruh škrečka džungarského. Žije v polopúšťach a stepiach. Srsť má pieskovej farby a na chrbte má tmavý úhorovitý pásik.

ŠKEČOK MEDVEDÍ


Môže byť krátkosrstý aj dlhosrstý. Je o niečo menší ako divoko sfarbený škrečok zlatý. Voči svojim spoluobyvateľom je mierumilovný.

ŠKREČOK UTEČNEC

Ak škrečok nepozorovanie opustí klietku, pokúste sa najprv vypátrať, v ktorej miestnosti sa zdržuje. Zistíte to podľa typických zvukov, ktoré škrečky vydávajú, teda hrabania, škriabania alebo trusu. Pri tejto pátracej akcii budete potrebovať kúsok jablka alebo "spočítané" zrná. Keď potrava zmizne alebo je ohrýzaná spoznáte, v ktorej miestnosti sa nachádza. Ak škrečok unikne v noci, cez deň môže byť stočený v klbku a hocikde spať. Prehľadajte všetky štrbiny. Skontrolujte čalúnený nábytok, predovšetkým odspodu. Ak je hľadanie neúspešné, ale podarilo sa vám škrečka lokalizovať, postavte jeho domček - bez podstielky - k stene. Ako doplnkové úkryty poslúžia lepenkové rúrky od toaletného papiera. Ak budete mať šťastie nájdete tam škrečka spať. Ak nie je pokus úspešný naplňte vysoké vedro potravou, maškrtou a trochu podstielkou. O okraj vedra oprite dosku alebo niečo podobné, čo poslúži ako rebrík k potrave. Škrečok potravu zacíti, vylezie po rebríku a spadne do vedra. Otvorenú klietku nenechávajte bez dohľadu v nádeji, že sa škrečok vráti. Mohol by si totiž, nikým nepozorovaný odnášať potravu a podstielku zo starého domova do nového úkrytu. Tomu radšej predíďte. Škrečok, ktorý unikne, má veľmi zlé vyhliadky. Autá, psi, mačky a dravce mu nedávajú veľkú nádej na prežitie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Te zlý, čo nemá rás škrečky... Te zlý, čo nemá rás škrečky... | 5. května 2008 v 20:54 | Reagovat

Debili zasraní malí...aaaaaaaaaaaaa

2 kvakva kvakva | E-mail | Web | 7. května 2008 v 17:32 | Reagovat

tak keď nemáš rád škrečky prečo sem chodíš???...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.